Nie nejde o preklep – veď kto by už napísal ypsilon za z? Pokiaľ však náhodou nie ste v Poľsku. A treba povedať, že takmer za našimi hranicami ponúkajú naši severní susedia raj pre všetkých, čo majú radi offroad a zároveň chcú zážitky z jazdy preberať pri dobrom pivku a jedle. Žywiec!
Presne do tohto mesta smerovala jedna z prvých jázd na aute Land Rover, ktoré bude našim spoločníkom na dlhej a náročnej trase dnes už tradičnej rally Budapest-Bamako 2020. Robili sme prvý test ako sme „ofrouda“ nastavili – po naozaj dôkladnom servise všetkého, čo sa zoservisovať dalo. Diaľnicu a okresné cesty zvládol bez komplikácií a tak sme po dojazde a ubytovaní sa (strategicky blízko pivovaru a pivovarskej reštaurácie) museli ísť ochutnať nápoj, ktorým žije celé mesto – pivo. Už pohľad za výčap dával tušiť, že sme urobili dobre – ponuka miestnych pív od výmyslu sveta veštila, že si nájde každý to svoje. Nehovoriac o naozaj skvelej kuchyni, ktorou sú Poliaci známi. Všetkého však z mierou, pretože sme fit&co tím a okrem toho, ráno čakal nás, ako aj auto skutočný test v teréne.
Miestny mladík, ktorého sme sa spýtali na najlepšie trasy asi vedel čo hovorí, pretože to, kam nás poslal bol naozaj terén, ako sme chceli. Strmé výstupy a zostupy na pevnom a rovnako tak aj na nespevnenom povrchu, sem tam prechod cez vodu a rovnako rovinka s dobre podmáčaným podkladom. To všetko sme vyskúšali a adrenalín v žilách stúpal, priamo úmerne spotrebe auta, ktorá však aj napriek nie jednoduchým podmienkam zostávala na prijateľných hodnotách. Skrátka – skvelý test našich šoférskych zručností a tiež limitov nášho Land Roveru. Neskromne – obstáli sme všetci. My ako jazdci a aj auto, čo prenesene značí našu vďaku nášmu dvornému mechanikovi. Večer sme si nemohli nechať ujsť opakovanú návštevu pivovarníckej reštaurácie, kde aj napriek tomu, že v nej bola akcia s povinnou rezerváciou, dokázal milý personál pre nás nájsť stôl (asi najlepší zo všetkých – na tri kroky od baru!).
Ďalší deň sa začal naozaj z ostra. V tíme máme ľadového medveďa, pre ktorého bola miestna priehrada tak silným lákadlom, že proste si musel ísť zaplávať. Slnečné lúče presvedčili zvyšok tímu, že síce bez kúpania, ale šli sme tiež. A urobili sme dobre. Pekné výhľady a skvelé prevetranie hlavy. Cesta domov už mala byť len príjemnou priamočiarou jazdou po diaľnici. ..ale nebola 😊Voľajako sa nám málilo jazdy v teréne a tak sme v jednom momente jednohlasne iba pohľadmi odsúhlasili drobnú odbočku do Súľovských vrchov. Urobili sme dobre. Privítala nás nádherná roklina, Manínska tiesňava, na ktorej konci sme si urobili okružnú jazdu po kopcoch obklopujúcich dedinku Kostolec.
A potom to prišlo – hlad sa prihlásil o slovo. Rozhodnutie dať s bryndzové halušky zapríčinil Penzión Manín, ktorý sme cestou „tam“ minuli. Asi rozšafnosť, skvelá jazda terénom (a ten hlad) mierne otupili našu pozornosť a zle sme odhadli miesto kde sme chceli zaparkovať. Skrátka – celou pravou stranou sme zapadli. A vtedy sa presne ukázalo, ako potrebný bude na našej rally navijak a nafukovací zdvihák. Celú cestu sme o tom hovorili, že presne túto výbavu ešte pred odjazdom doplníme. A ako je potrebná sme sa hneď niekoľko hodín na to presvedčili. Všetko však dopadlo dobre. Veľmi ochotní majitelia penziónu zorganizovali traktoristu a ten nás s drobným prešmyknutím v úvode (náš Land Rover nie je žiadny drobček) dostal opäť na cestu s pevným postojom na všetkých štyroch kolesách. Za pomoc ďakujeme majiteľom penziónu Manín, aj touto cestou. ..a halušky robia perfektné!
